Nepřekonatelný Singapur

12. 4. 2017

  • Země: SG - Singapur
  • Datum zveřejnění: 09.04.2017

shutterstock_169716560-120.jpgSingapur predstavuje budúcnosť. Práve ona sa s touto modernou metropolou skloňuje azda najviac. Ako to, že je Singapur taký odlišný od okolitých krajín? Nemá ešte ani 200 rokov, no stihol toho viac než tisícročné mestá. Mrakodrapy, pozlátka luxusu, najlacnejšia „michelinka“ sveta a neopakovateľná atmosféra, kde sa mieša krása kolonializmu s modernými víziami 21. storočia.


Ak sa o Singapure hovorí niekedy ako o diamante, nemusí sa tým myslieť len jeho bohatstvo a príbeh, ktorým si prešiel, kým sa z obyčajného uhlíka premenil na jedno z najligotavejších miest juhovýchodnej Ázie. Reč môže byť aj o ostrove, na ktorom Singapur vyrástol. Pulau Ujong známy ako „koniec pevniny“ má totiž tvar diamantu.


Singapurské dejiny sa od jeho založenia mladým britským námorníkom Sirom Thomasom Stamfordom Rafflesom nezmazateľnými písmenami zapísali do histórie britského kolonializmu a singapurská koloniálna štvrť aj dnes patrí medzi najpríjemnejšie miesta na objavovanie. Nestretnete tu a ani my sme nestretli veľa turistov, pretože tých zlákajú skôr svetlá modernejšieho mesta, a tak sme si ju mohli dokonale vychutnať. Zelený trávnik v centre mesta, kde sa bojuje kvôli obmedzenej rozlohe ostrova o každý meter, je vzácnosťou.


Padang, ako sa tento priestor nazýva, tu má však svoje opodstatnenie. Práve takéto námestia boli totiž v koloniálnych mestách Británie srdcom celého mesta, a ak sa niečo dialo, dialo sa to práve na nich. Teraz pri nás posedávala hŕstka mladých a partia Indov z neďalekej štvrte Little India hrala obľúbený kriket. Kulisu im dotvárala budova najvyššieho súdu, ktorá pripomína londýnsku Katedrálu sv. Pavla.


Objaviteľ Thomas Raffles tu má, samozrejme, svoju sochu a tiež je po ňom pomenovaný hotel, ktorý je považovaný za najkrajšiu koloniálnu stavbu Singapuru. Hotel Raffles je zosobnený luxus. Je najdrahším hotelom mesta, hoci ikonou Singapuru je supermoderný hotel Marina Bay Sands. „Tam sa chodia zbohatlíci ukázať, sem do Raffles prichádzajú tí, ktorí ocenia dušu miesta,“ s úsmevom nám povedal Quan, etnický Číňan sediaci pri bare na jednom z nádvorí. Má pravdu, cítili sme sa tu príjemne. Môžeme dosvedčiť aj to, čo sa hovorí – že nikde nechutí „signature“ nápoj krajiny Singapore Sling tak dobre ako tu.
 

Rieka Singapur kedysi priniesla do mesta život a dnes má stále v sebe zvodný magnet. Meria len tri kilometre, no neuveriteľný potenciál. Nasadli sme na bambusovú loď a celý Singapur sa nám predvádzal pred očami, akoby sme ho mali na bežiacom páse. Len sedíte a nechápete, kde sa vzalo toľko namiešanej krásy. Loďky najčastejšie začínajú na mieste zvanom Clarke Quay, ktorý preslávili aj klimatizované ulice. Klimatizácia si v juhovýchodnej Ázii žije vlastným životom a našinca niekde poriadne potrápi. To, čo sa však deje v Singapure, nemá v regióne obdobu.


Klimatizované sme tu zažili takmer všetko – od metra, podchodov, nákupných centier až po tieto ulice. Oblasť Clarke Quay je obľúbená najmä v piatok a v sobotu večer. Desiatky barov a reštaurácií vtedy praskajú vo švíkoch, ozýva sa tu živá hudba a singapurské doláre sa míňajú v neuveriteľnom tempe.


Keď sme porovnávali ceny, tie sú tu o poznanie vyššie než v susednej Malajzii, no aj tak sme mali problém nájsť niekde voľné miesto. Vorkoholickí Singapurčania či expati po celom týždni, ktorý strávili vo svojich kanceláriách od rána do večera, potrebujú vypnúť a Clarke Quay im to všetko pekne naservíruje.


Na rieke je najkrajšie podvečer, keď sa rozsvietia svetlá Singapuru a človek nasaje všetku mágiu veľkomesta. Miesto, kde sa rieka Singapur rozšíri, žije čulým ruchom. Dnes ho volajú Boat Quay a kedysi práve tu kotvili staré drevené člny rybárov. Tí by teraz svoje mesto nespoznali. Na nábreží nechali niekoľko nízkych, dvojposchodových budov, aby sa nezabudlo, a nad nimi rastú ako päsť na oko vysoké a moderné mrakodrapy. Mnohé z nich dokonca na streche či len tak niekde na medziposchodí ukrývajú zelené parky so stromami. Futurizmus v priamom prenose.
 

Kontrasty čínskej štvrte

Hotel ako ikona mesta

Reštaurácie na Boat Quay akoby pokryli celý svet, a tak sme si mohli vybrať, či chceme jesť thajské karí, indické kura tandoori, perzský jahňací kebab alebo vynikajúci hamburger. To, že je v Singapure všetko blízko, sme si všimli, hneď ako sme na protiľahlom brehu spozorovali vrcholky koloniálnych budov, kde sme sa len pred chvíľkou túlali.


Priamo nad ďalšou koloniálnou perlou, hotelom Fullerton rastú najvyššie zo singapurských budov. V centre stojí 65 mrakodrapov s výškou nad 140 metrov. Tri budovy bánk vytŕčajú nad ostatné, no ani tie nepretnú výšku 280 metrov. Zákon v centre Singapuru totiž nedovoľuje žiadnej budove, aby presiahla 280 metrov čo i len o jediný centimeter. Trojica bánk sa zastavila priamo na najvrchnejšej hranici. Zdola z rieky sa zdajú omnoho vyššie a všetko tu nádherne svieti. Niekedy prezývajú túto štvrť „singapurský Manhattan“ a niet sa čomu diviť.


Najkrajšia časť rieky však bola ešte pred nami, stačilo prejsť popod most a pred očami sa nám otvorila rozľahlá marína. Ona sa stala domovom singapurskej ikony, hotela Marina Bay Sands. Jej moderné tri veže spojené najznámejším bazénom Ázie vo výške 194 metrov uzatvárajú Marinu z južnej strany. Kvôli takémuto pohľadu sa sem oplatilo prísť. Aj my, milovníci histórie, starých zabudnutých civilizácií a hlinených miest, sme ocenili krásu, ktorú sme pred sebou videli.


Turisti tu vždy čakajú na pravidelnú laserovú šou, a keď sa začne, nejedna sánka klesne od údivu. Slávny hotel a múzeum v tvare lotosového kvetu svieti, bliká, dotýkajú sa ho farebné svetelné lúče, do toho sa ozýva hudba, striekajú fontány podsvietené tropickými farbami a všetko sa pretvorí do unikátneho zážitku.


 Od luxusu k durianu

Hotel Marina Bay Sands je organizmom v organizme. Akoby to bol malý nezávislý kúsok Singapuru a žil si svoj vlastný život. Slávnostne ho otvorili len v roku 2010 a odvtedy priťahuje tisíce ľudí z celého sveta. Je symbolom luxusu, ktorý v Singapure nájdete, ale aj luxusnej pozlátky, keď sa pozriete bližšie.

Priestory vnútri sú obrovské, na recepcii stretávate zaujímavé tváre. Bohatí Indovia v polo tričkách, ženy ovešané šperkmi, zahalené ženy z Arabského polostrova, Rusi, Číňania, západniari či Američania. S batohmi na chrbte sme však pútali väčšiu pozornosť než filmové hviezdy.
 

Singapurský bazén na streche hotela Marina Bay Sands

Hotel má 2 561 izieb, a tak sa tu za krátky čas premelie viac ľudí než v centre mesta. Izby sa nám nezdali ničím výnimočné, no platí sa za výhľad. Je krásne sadnúť si s pohárom ranného čaju do kresla a mať Singapur pod nohami. Hotel preslávil aj bazén, ktorý pozná azda každý, no nie každý sa v ňom aj okúpal. Kľúčom k nemu je len hotelová izba. Dá sa síce zaplatiť aj vyhliadka z hotelovej strechy, ale do bazéna vás nepustia.


Bazén Infinity pool je urobený tak, že keď sa doň ponoríte, máte pocit, akoby voda z bazéna padala desiatky metrov dole do mesta, ktoré máte priamo pred a pod sebou. Geniálny optický trik.


Ďalším zo symbolov Singapuru je kontroverzná stavba v podobe singapurského národného ovocia. Volá sa durian, architekti mu chceli vzdať hold a budovu opery a divadla obliekli akoby do škrupiny. Trčia z nej ostne, stavba pôsobí futuristicky, napokon ako aj celý Singapur. Svojím spôsobom je taká zvláštna, až je krásna

Durianové šialenstvo sme v Singapure skutočne cítili takmer na každom kroku. Mohli sme si ho kúpiť aj čerstvý, ale často sa dáva ako príchuť do čokolády, čaju, kávy, zmrzliny či iných sladkostí. Ázijci durian milujú aj nenávidia, treba ho ochutnať, aby si človek spravil vlastný názor. Pozor, nezoberte si ho so sebou do metra, pretože za to dostanete pokutu 500 singapurských dolárov (330 eur). Dôvodom je jeho zápach, ak by sa dal k niečomu prirovnať, tak možno k nahnitej cibuli.

Singapur je krajina zákazov a niekedy ho domáci posmešne nazývajú dvojzmyslom „fine city“. Teda nielen „pekné mesto“, ale aj „mesto pokút“. Za roky zákazov a príkazov však Singapur skutočne dokázal vychovať svojich obyvateľov a prinútiť mnohé národnosti žiť bok po boku tak, aby ich mesto bolo ozdobou Ázie. Zahodíte ohorok cigarety? Pokuta. Prejdete na červenú? Pokuta. Vyhodíte smeti, kam nemáte? Pokuta. Ak si nezapamätáte, za čo všetko by vám hrozili pokuty, kúpte si v turistickom obchode tričko, kde máte obrázky aj so sumou, ktorú kedy musíte zaplatiť.
 Po tom, čo nás obchodné centrá omrzeli, sme sa moderným metrom odviezli do štvrte Little India, teda do Malej Indie. Ak v metre zazriete tabuľku „Welcome to SMRT“, nezľaknite sa, je to len skratka pre systém metra. O Little India sa hovorí ako o najčistejšej Indii sveta a každý, kto v tej skutočnej Indii bol, to uznanlivo potvrdí. Hlavná ulica Serangoon je iný svet.

Vo vzduchu sme cítili vôňu vonných tyčiniek zo santalového dreva, z malých čistých podnikov voňalo korenie masala, vedľa nás ženy niesli do malej svätyne farebný veniec uvitý z kvetov a hŕstka tmavých Tamilcov popíjala čaj s mliekom. Nevideli sme tu žiadne výškové budovy, žiadne obleky, kravaty, ani náhliacich sa ľudí s telefónom pri uchu. Len pokoj, pohodu a hlasný úder zvona z chrámu Sri Veeramakaliamman zasväteného hinduistickej bohyni Kálí.
 Singapur je jediným miestom na svete, kde viete prejsť z Indie do Číny za päť minút. Medzi indickou a čínskou štvrťou sú len tri zastávky metrom a stálo nás to necelé euro.

Čínska štvrť sa v Singapure považuje za miesto, kde sa viete vynikajúco najesť, a len pred pár mesiacmi obletela kulinársky svet správa o tom, že práve tu v malom pouličnom stánku ocenili ľudia z Michelinu svojou hviezdičkou kuchára menom Chan. Svoju prevádzku má v komplexe čínskeho trhoviska na druhom poschodí a priamo oproti komplexu na ulici je aj kamenná prevádzku, ktorú Chan Hon Meng otvoril v polovici novembra.

Kým sme sa dostali dnu, bolo treba počkať asi hodinku, a keď sme vošli, tak prvé, čo sme zacítili, bola neskutočná vôňa jedla. Jedlo, za ktoré dostal Chan ocenenie, je kura s ryžou so sójovou omáčkou. Okrem toho ponúka aj iné kombinácie mäsa a ryže či slížov a najlepšie, čo spravíte, je, ak si objednáte rovno dve jedlá. Vyvarujete sa totiž toho, že ak vám chutilo, pôjdete znovu čakať. Za hlavnú porciu sme zaplatili v prepočte okolo dve až dve a pol eura a mali sme naozaj zážitok.

Zdroj: www.etrend.sk 

Zpracoval kolektiv pracovníků zahraniční kanceláře CzechTrade v Singapuru.

 

 

Souborové přílohy

Tisknout Vaše hodnocení: